Sociálny štát je ako Bentley... iba pre úspešných.

Autor: peter matis | 23.9.2013 o 11:26 | (upravené 25.3.2016 o 0:06) Karma článku: 11,22 | Prečítané:  1662x

Napriek tomu, že sociálnemu štátu už bol vystavený úmrtný list, prerozdeľovanie daní vždy ostane primárnou úlohou každej vlády, mení sa len cieľová skupina sociálnych dávok.

Sulík má pravdepodobne pravdu, kúpa SPP je čistý tunel a svinstvo. Pričasto sa však naivne opakuje, že ak by Slovensko bolo slušný demokratický štát, ako sú tie na západ od nás, také niečo by nebolo možné... naozaj?

Bohužiaľ tieto veci nemajú veľa spoločné so slušnosťou a pohľad na konkrétne príklady podobné nádeje nemilosrdne spopolni. Čo pán Sulík nazýva tunelom nie je ani v "slušných" krajinách rarita. Je to niečo ako nový sociálny model, kvôli ktorému je ten terajší neudržateľný. Ak v minulosti platilo heslo "od každého, podľa jeho možností, pre každého, podľa jeho potreby" do budúcna si treba pamätať iné. Sociálny systém je len pre najúspešnejších.

Kapitalistický turbo socializmus.

Americké banky sú dnes niekoľkonásobne väčšie než pred kolapsom v roku 2008, ktorý do značnej mieri samé spôsobili. Wells Fargo svoje imanie zdvojnásobila. Bank of America zvýšila svoje aktíva z $1.8 miliardy na $2.1 miliardy. JPMorgan je takmer trikrát väčšia než v roku 2002. Ak k tomu pridáme kvartálny rast presahujúci 30%, situácia pôsobí priam euforicky.

Na prvý pohľad galaktické úspechy deklasuje analýza Medzinárodného menového fondu. Podľa MMF dostáva bankový sektor od americkej vlády, skrze nepriame dotácie až $83 miliárd ročne. V roku 2008 boli finančné inštitúcie priveľké, aby ich štát mohol nechať skrachovať. Dnes $83 miliardová ročná dotácia prezrádza, že sú priveľké aj na to, aby dokázali zarábať peniaze.

bloomberg graf

Najväčších päť bánk - JPMorgan, Bank of America, Citigroup, Wells Fargo & Co. a Goldman Sachs - na dotáciách získa $64 miliárd, čo je suma ktorá zhruba zodpovedá ich ročnému zisku. Ináč povedané, banky, ktorých aktíva dosahujú takmer $9 biliónov, čo je viac než polovica americkej ekonomiky, by sa zosypali, ak by boli od štátneho cecku odstrihnuté. Podľa Bloomberg, profit ktorý deklarujú je tak iba transfer od daňových poplatníkov k akcionárom bánk.

Veci sa nezmenia, nie je dôvod.

Ani manažment super bánk ani ich akcionári nepociťujú žiadnu nutnosť niečo korigovať. Práve naopak. Finančný sektor v každom volebnom období minie stámilióny dolárov na sponzorovanie politických kandidátov a lobovanie, pričom väčšina minutej sumy má za cieľ štátnu dotáciu udržať. Treba sa teda pripraviť na to, že bankové kolosy, neschopné generovať zisk, budú ďalej rásť za štátne trovy a v nastávajúcej kríze môžu na svoju záchranu požadovať sumy prevyšujúce štátne rezervy.

Pravdepodobnosť, že si zodpovední uvedomia, že sa správajú trochu nefér, je minimálna. Rovnako nie je realistické spoliehať sa na demonštráciu nespokojnosti v pouličných protestoch. Pre manažment banky nie je nič hroznejšie, ako študent vysedávajúci pred dverami budovy, z ktorej banka vykráda peniaze, vyzbierané na jeho vzdelanie. Nečudo teda, že hnutia ako Occupy Wall Street či Occupy London boli zaradené na zoznam teroristov. Netreba dlho vysvetľovať, že v štáte s totálnym policajným dozorom, nemáte s nálepkou "triedny boj podnecujúci terorista" žiadnu šancu niečo dosiahnuť.

Situácia v Európe nevyzerá o nič veselšie. No nie len vďaka globalizácii, pre ktorú sa americký finančný sektor nedá od európskeho celkom oddeliť. Podľa odhadov Anglickej Centrálnej Banky sú nepriame dotácie britským bankám niekedy väčšie, než je hodnota ktorou finančný sektor prispieva k britskému HDP. Ak toto nie je podpora v nezamestnanosti, čo potom?

Za najrešpektovanejšieho finančného spravodajcu v anglicky hovoriacom svete je pokladaný Martin Wolf z Finantial Times. Ten o stave v britskom bankovníctve píše viac než nelichotivo. Podľa jeho názoru "nekontrolovateľný finančný sektor zožiera moderné trhové hospodárstvo z vnútra, rovnako ako larva pompilidae zožiera telo hostiteľa, do ktorého bola vložená."

Nie len na Slovensku je fatálne vykrádanie daní súčasťou systému. Aj v krajinách, na ktoré tradične hľadíme s nádejou, si "sponzori demokracie" vedia vypýtať neúrekom. Za Mečiara sme mohli sledovať, ako kradnú arogantní hulváti, dnes je u nás privatizácia štátneho rozpočtu "sofistikovanejšia". Na západ od nás dosiahol neštandardný transfer verejných financií na súkromné kontá úplnú legalitu. Vždy je čo doháňať.

František Múčka nás už pripravuje na budúcnosť, v ktorej budú naše reálne dôchodky menšie, ako za komunistov*. V snahe zaujať zodpovedný postoj nám však radí nebúriť sa. Radšej skloniť hlavu a akceptovať, že napriek trvale stúpajúcej produktivite práce, peniaze akosi nie sú a ani nebudú. Rozlievajú sa po zelených lúkach, na daňových prázdninách, v "ozdravovani" bankovníctva, platinových sitkách, v zoštátnovaní privátnych strát... Každé Bentley volačo stojí. Vyžadovať, aby si ho majiteľ oddrel poctivou pracou, by od nás bolo asi nesolidárne.

 


* V roku 1989 bol slovenský priemerný dôchodok 347 eur (1544 Kčs). Po 24och rokoch stupol o 42 eur na 389 eur. V priemere teda o 1,75 eur / rok.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?