reklama

Tri dobré správy o slovenskej demokracii

Medzi najpozitívnejšie udalosti minulého roka patria voľby v Banskej Bystrici, pokračujúci rozklad pravicových strán a klesajúce preferencie Smeru. Najväčším sklamaním je ľavica.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (40)



Úprimne povedané, je pre mňa záhadou, prečo sa väčšina komentárov ku Kotlebovmu víťazstvu v Banskej Bystrici venovalo partizánom, fašizmu alebo scestnej psychoanalýze jeho voličov. Nechce sa mi veriť, že si v jeho úspechu nikto nevšimol nič pozitívne. Pritom som si istý, že po vuckách mnohí zbledli viac závisťou nez hrôzou. No nie, pán Lipšic?
Kotlebovi treba poďakovať

Od novembra 89 neustále klesajúca volebná účasť asi nenaznačuje nadšenie so zriadenia v ktorom žijeme. Skôr sklamanie z toho, že náš volebný hlas nemá žiadnu hodnotu. Spis Gorila, a predovšetkým nezaplatiteľná práca pána Nicholsona, len potvrdili, že pocit triviálnosti z volieb nie je iba iracionálnym preludom. V spoločnosti, kde spravovanie vecí verejných ovládajú politické gangy, mafie a oligarchia, voľby nebývajú šlágrom. Priznávam, aj ja som po neúspešných gorila-protestoch nad Slovenskom zlomil palicu.

V Banskej Bystrici sa pre mňa udial politický zázrak a aj médiá reagovali podobne. Portrét zvoleného bol na každej titulke, akoby vstal zmŕtvych monsignor Jozef Tiso. Skutočne nadprirodzeným javom bolo, že vyhral kandidát ktorý " nemá mediálnych poradcov, peniaze na oblepenie krajiny svojim ksichtom, nemôže si kúpiť rómske hlasy, nikto ho nezaraďuje do prieskumov, nespáva s televíznymi hlásateľkami, vyzerá ako znásilnený skautský vedúci. Napriek tomu porazil volebnú mašinériu mainstreamu. " pretože " Každý jeho plagát je zaplatený nie politickými investormi ale sympatizantami." Michal Havran to zhrnul naozaj výstižne, no aj on prehliadol, že práve toto je jedna z najpozitívnejších správ o stave slovenskej demokracie.

Áno, "najslušnejší gadžo" je nefalšovaný zmätok, presvedčený o tom, že jeho výhru zariadil samotný boh. Fetišista, ktorý sa rád parádi vo fašistickom prádielku. No svojím úspechom demonštroval, že finančná diskriminácia oligarchie ešte nedokázala všetko zabetónovať. Že aj bez finančného patróna, ktorý nás po vyhratých voľbách "drží za gule", sa na Slovensku stále dá politicky uspieť. Alebo nie, pán Lipšic?
Vízie pravicových lídrov

Slovník popisujúci eróziu slovenskej pravice o nej prezrádza hádam to najpodstatnejšie. Vraj hľadá svojho " lídra", čo v preklade do peknej nemčiny znamená "der Führer". Pravicové elity sa ideovo vyčerpali, nemajú čo ponúknuť, musia prísť s novou agendou ...
Dobrá demokracia je v predstavách pravice zriadenie kontrolované elitou, v ideálnom prípade biznis elitou. Ich demokracia je marketingové divadlo, v ktorom osvietení vodcovia rozmaznanej mase predvádzajú nové agendy. Ak neponúknu nič atraktívne, rozmaznaná masa dá prednosť lacným sľubom ľavice. Ich demokracia je teda demokraciou elít a vodcov. Problémom je, že vodcovská demokracia je presným opakom demokracie zastupiteľov, v ktorej od novembra 89 údajne žijeme.

Predstavte si, že ste v súdnom konaní zastupovaný právnikom. Ten, presvedčený o tom, že má za klienta hlupáka, sa začne správať ako "líder", začne konať na vlastnú päsť bez toho aby vás konzultoval, začne rozpredávať váš majetok, keď proti tomu namietate, iba vás poúča, lebo on vraj vie, čo je pre vás najlepšie. Navyše jedného dňa nakoniec zistíte, že právnik nezastupuje vás, ale pracuje pre druhú stranu. Môže vám niekto vyčítať, ak naňho pri prvej príležitosti pošlete rotvajlera?

Slovenská pravica svojho voliča nechce zastupovať, ona ho chce viesť. Nechce ho počúvať, radšej ho poúča. Vychádzajúc z firemnej kultúry, sú im tieto spôsoby úplne prirodzené. Aj úspešnú firmu vedie osvietený líder, ostatní ho "slobodne" nasledujú. Lenže firma nie je demokratickým zriadením, firmy sú v najlepšom prípade benevolentné diktatúry.
Dzurinda, Frešo, Sulík, Lipšic, Palko... každý je vizionár s vlastnou vieroukou. Názor voličov, či názor pravicových kolegov, ich zaujíma nanajvýš okrajovo. Všetci si pritom fatálne zmýlili svoje poslanie. Ak totiž chceli lídrovať, mali si hľadať job v privátnom sektore. Ak chceli vychovávať, mali vstúpiť do školstva, niektorí možno do cirkvi. Najkomickejšou figúrkou slovenskej aristokracie , tohto elitného klubu najcnostnejších, je patetický "barón" Osuský. Ako správny líder sa za seba ani neobzerá. Keby tak spravil, zistil by, že za ním nikto nejde, takže ani nemá koho zastupovať. Je náhoda, že aj Lenin a komunisti samých seba pokladali za lídrov? Aj im nenormálne dlho trvalo kým si všimli, že reprezentujú iba samých seba.

Jedinou stranou, ktorá tento rozdiel chápe je Smer. Iba ten si profesionálne robí prieskum verejnej mienky a citlivo tomu prispôsobuje aj svoju rétoriku. Smer voliča nikdy nepoúča, presne naopak. Dáva mu najavo, že jeho záujmy registruje a rešpektuje. Aristokrati to môžu "zbabelému" Ficovi vyhadzovať na oči ako lacný populizmus, no práve vďaka tomu je dnes Smer najúspešnejšou pravicovou stranou.

Je dobré, keď sa rozpadávajú strany, ktoré sú presvedčené, že štát je zlý. Je dobré, keď sa rozpadávajú strany, ktoré odmietajú alebo nechápu základný princíp zastupiteľskej demokracie. Je dobré, ak klesajú preferencie stranám, ktoré ľavicovou rétorikou kamuflujú svoju skutočnú, pravicovú klientelu.

Ticho a tma v ľavom kúte

Všetko čo som pravici doteraz vytýkal má jeden háčik. Pravica totiž nemôže úplne zastupovať vôlu svojich voličov, pretože väčšina ich voličov je ľavicová, aj keď si to kvôli traume z komunizmu nechce pripustiť. Prirodzená voličská báza pravice je vo výraznej menšine. Dzurinda nikdy nevyhral voľby vďaka tomu, že by ľudia boli nadšení privatizáciou, ale kvôli tomu, že nebol Mečiar ani Fico. Vďaka tomu, že sa javil byť slušnejší. Práve Gorilou sa jeho najväčšia prednosť pominula.

Tu sa dostávame ku sklamaniu ponovembrovej politiky. Neviditeľnej ruke slobodného trhu a blahodarným účinkom rozpredávania verejného majetku už nik neverí. 70% Slovákov zarába menej než priemernú mzdu. Mnohé nadané deti namiesto štúdia musia pracovať, pretože plat ich rodičov nestačí ani na jedlo. Ľudia etablované strany neznášajú, a čo je najpriaznivejšie, na volebný úspech nie sú milióny nevyhnutné... tak kde je slovenská ľavica?! Má tam vôbec niekto kotlebovskú vôľu poraziť finančnú diskrimináciu kapitálu, vyhrať voľby a niečo zmeniť?



peter matis

peter matis

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pohlaď do etymologického slovníka prezradí najzaujímavejšie. V angličtine som "slavic" alebo "slave", v nemčine som "Slawe" alebo "Sklawe"? V španielčine "eslavo - esclavo", v taliančine "slavo - schiavo", vo francúzštine "slave - esclave". Už stáročia som zdroj lacnej pracovnej sily. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu